Stále v tebe drieme vôľa pomenovať, čo vidíš, ale nechaj to tak. Podvoľ sa. Nechaj sa viesť pocitom. Ale ak teda inak nedáš, môže to byť aj takto: Čistá rovná a pevná čiara je Filipova diaľnica – môžeš ju prečítať ako prejav spoľahlivosti, zázemia, istoty a pokoja v tom poli vzrušujúcich farebných škvŕn, v našom svete súťaživosti, dravosti a pochybností.
Filipove čiary udávajú rytmus, môžeš ich počuť v presvetlenom dni, môžeš ich počuť keď prší, hučia ti v hlave ak je búrka. Sú to hrubé brázdy aj mäkké rieky, čo sa v oblúkoch vracajú na tie isté miesta, aby si si oddýchol vo svojom ohraničenom kúsku zeme, aby si chytil nový dych v orgazmickej červenej.