DIVOKÍ, KTORÍ BEŽIA S TEBOU

V priestore visí desať plachiet. Volajme ich tak. Nepredierame sa cez rám, sme rovno v obraze a okrem toho, že sa do nich možno zabaliť, možno v nich plávať, lietať aj spať. Najjednoduchšie je sa na ne dívať. Jedinou stratégiou pri ich vzniku bolo tvorenie. Ak predpokladáme, že Vanda, Oleg a Filip si povedali: urobme niečo dynamické, bláznivé a divoké, bolo to presne tak. Na tieto skrumáže sa nedívame komparatívnym okom, lebo niet čo porovnávať, svet na plachtách je paralelný. Pozrime sa na najdrobnejšie nuansy Olegových postavičiek, na Vandin nočný purpur a Filipove horúce oblúky. A nepomýľme sa – divokosť nie je chaos. Divokosť je najväčší možný priestor pre intuíciu, kompozíciu a prepojenie. V jedinej chvíli upúšťajú od samostatného a bežia spolu, tak ako je to napísané. Nič v tomto priestore nie je menej statické ako toto. Sme ochotní pozerať film na displeji mobilu, dokážeme ho dokonca na ten mobil nakrútiť. Umelá inteligencia generuje všetky naše skutky, vyslovené, nakrútené, nakreslené, uvarené, vyliečené, popísané… a odrazu sme tu, náš zrak je oslobodený od drobných figúrok na displejoch telefónov a dokážeme sa stratiť. Ak o chvíľu odídeme, opustíme tento dom umenia a vzdialime sa ku stolom a na pohovky svojich domovov, plachty Divokých budeme mať pod nohami aj nad hlavou. Morgienova hudba v nás bude šumieť ako vzdialený šepot a odreže nás od všetkých závaží.